Vapeč,Strážov
26. apríl 2009
Prejdená vzdialenosť: 30km
Prekonané prevýšenie: 1700m
Zhodou náhod sme mali naplánovaný výstup na Strážov v jeden deň spolu zo Stanom Mrázikom a tak sme sa traja členovia oddielu pripojili k svrčinovským turistom.
Autobus má určite svoje výhody, lebo nás čaká na dohodnutom mieste a my tak môžeme prejsť rôzne trasy bez toho, aby sa muselo vracať späť k autu.
Dnes vyšlo všetko na jednotku a tak sme boli spokojní s prejdenou trasou, ktorú sme ani necítili v nohách. Bola to určite dobrá previerka pred plánovanou päťdesiatkou.
Kysuckí turisti v Strážovských vrchoch.
V skorých ranných hodinách vyráža zo Svrčinovca plne vyťažený autobus s natešenými výletníkmi, ktorí horia nedočkavosťou po zdolaní Vapeča a Strážova.. Vekové zloženie je rôznorodé, od malých predškolákov až po zrelých seniorov. Cestou Stanko Mrázik vysvetľuje plánované trasy a rozhovorí sa o turistických zaujímavostiach a atraktívnych miestach, ktoré by sme nemali obísť. Je na všetko dobre pripravený a vybavený aj podrobnými mapami, ktoré nám napokon dobre poslúžili. Vystupujeme v malebnej dedinke Horná Poruba, a tí čo máme dlhšiu trasu sa nezdržujeme a po modrej značke cez Sedlo Palúch stúpame až na vrchol 956m vysokého Vapeča, ktorý leží v národnej prírodnej rezervácii. Na tomto skalnatom vápencovom vrchole sa práve prebúdzala Jar a tak sme mohli obdivovať čerstvo rozkvitajúci Poniklec slovenský, či žiarivú Prvosienku jarnú. V krátkom slede sme všetci dosiahli vrchol, kde sme sa pri kríži zvečnili na pamiatku. Vietor sa nás síce snažil vytlačiť z hrebeňa, ale my pokiaľ sme si dobre neoddýchli výhľadmi na Strážovské vrchy, Veľký Manín a Vršatec, tak sme neodišli. Tu sme sa rozdelili na dve skupiny. Tí čo mali plánovaný Strážov radšej pridali do kroku, lebo ich čakalo ešte asi 20 km. Po červenej značke sme sa lesným terénom v tieni listnatých stromov posúvali bližšie k cieľu. Cestou nás čakali rôzne nástrahy v podobe opakovane strácajúcej sa červenej turistickej značky, ktorú sme napokon úplne stratili. Tunajší turisti akosi zanedbali značenie hlavnej hrebeňovej značky. Napokon pomocou mapy sme sa vymotali z lesného terénu a cez dedinku Kopec sme prešli nad Zliechov, kde sa spokojne popásali tri stáda ovečiek. Na miestnom družstve si tí trpezlivejší pochutnali na čerstvo vyrobenom údenom ovčom syre, ktorý sa len tak rozplýval na jazyku.. V Zliechove sme si prezreli pamätník obetiam vojny a neobišli sme ani štyristoročný Jaseň štíhly, ktorého obvod kmeňa dosahuje úctyhodných 780 cm. Potom nás už čakalo takmer 700 metrové prevýšenie cez Sedlo pod Strážovom k najvyššiemu vrchu Strážovských vrchov, Strážov. Cesta pod vrcholom bola posiata čerstvo rozkvitajúcimi Snežienkami a Cesnakom medvedím, ktorý rozvoniaval široko, ďaleko. Z 1213 m vysokého Strážova bolo na čo pozerať, a tak keď si tu náš priateľ vetrík urobil prestávku, my sme to využili na malé leňošenie a odhaľovanie identity okolitých kopcov. Najviac viditeľný bol Fatranský Kriváň, či Kľak, ale aj Považský Inovec a Javorníky. V tento deň sa tu zišlo veľa turistov a tak sme uvoľnili miesto ďalším zvedavcom, ktorí sa rovnako ako my tešili na túto nádhernú prírodnú scenériu. Cesta dole už bola len oddychová a keď sme o 17 hod. dorazili do Čičmian, múzeum bolo už pre nás zatvorené. Ostatné kultúrne zariadenia s výčapnými pultmi však boli v prevádzke, čo mnohí z nás využili na spláchnutie prachu z ciest. Cestou späť nás oddaný turista Stanko informuje o ďalších pripravovaných akciách a pravdou je , že o záujemcov nemá núdzu. V autobuse panuje výborná nálada, koštujeme výborne koláčiky a všetci spoločne vinšujeme priateľke Danke k okrúhlemu jubileu. Tá nás odmeňuje svojím domácim liekom, ktorý nikto z dospelých neodmieta. Aj keď mnohí majú za sebou tridsaťkilometrovú trasu s 1700m prevýšením, nikto si nesťažuje, lebo ujo Mrázik opäť vyjednal dobré počasie spojené s nezabudnuteľnými zážitkami ako bolo stretnutie s veľkým stádom Laní a Jeleňov. účastník Ján Chromík Turzovka