30. august 2009
Prejdená vzdialenosť: 50km
Prekonané prevýšenie: 2400m

Keďže posledný prázdninový víkend sľuboval pekné počasie, nič nebránilo tomu vyraziť do našich nádherných veľhôr a stráviť tam príjemné chvíle.

Keďže sa k nám aj napriek inzercii nikto nepridal a tí čo sľubovali ostali doma, rýchlikom z Čadce do Liptovského Mikuláča cestovali len štrnásti turzovčania spoznávať krásy našich Západných Tatier. Prvý deň si zvolili nástupnú trasu z Jalovca a postupne Jaloveckou dolinou sa presunuli k Chate Pod Náružím, kde mali objednaný nocľah. Boli srdečne privítaní ochotným personálom chaty, ktorý sa o svojich hostí príkladne staral. Tu by sa mohli prísť učiť naši slovenskí podnikatelia, ako má vyzerať úcta k zákazníkovi. Chata je umiestnená v peknom prostredí v blízkosti potôčika, ktorý slúži zároveň aj ako kúpeľňa. Na varenie slúži novopostavená kachľová pec a osvetlenie chaty je zásobované prostredníctvom slnečných kolektorov. Bez televízie, bez internetu, bez telefónu, hotový raj. Po ubytovaní sa všetci turisti vybrali spoznávať okolie chaty a urobili si okruh so zastávkou na vrchu Babky z ktorého boli neopakovateľné výhľady do širokého okolia s majestátnym veľkým Chočom a Liptovskou Marou. Slniečko príjemne hrialo a tak nič nerušilo túto peknú idylku. Odpočinutý a nasýtený výhľadmi sa celá skupina vrátila na chatu, kde bolo treba narúbať dreva do pece v kuchyni a nachystať ešte palivo na opekanie. Všade mali ubytovaní prístup a jedlo si pripravovali z donesených zásob. Keď sa začalo stmievať niektorí romantici si vybehli na kopec aby zachytili posledné lúče zapadajúceho slniečka a zažili to čo sa im nestáva každý deň. Chlapi už dole rozložili oheň a mohla sa stolovať turistická večera v podobe do chrumkava opečených špekáčikov. Po tom čo nás chatár upozornil na medveďa potulujúceho sa v okolí sme sa radšej presunuli do vykúrenej chaty, kde program pokračoval do neskorej noci veselým spevom a rôznými príhodami po potulkách prírodou. Iba skoré ranné vstávanie nás prinútilo ísť spať, lebo nálada v chate bola vynikajúca a žiaden medveď by nemal odvahu priblížiť sa k chate. Na druhý deň ráno sa rýchlo balíme a výdatne naraňajkujeme, lebo nás čaká dlhá a náročná cesta hlavným hrebeňom Roháčov. Ešte spoločné foto a už len stúpame a stúpame smerom na Sivý vrch. Všade okolo sú umiestnené upozornenia, že sa pohybujeme v teritóriu medveďa a tak sa radšej držíme po skupinkách. Keď zdoláme Brestovú naskytli sa nám ďalekosiahle výhľady do širokého okolia. Počasie je dnes náš spojenec a plnými dúškami si vychutnávame toto čarokrásne prírodné divadlo. Dobre oddýchnutý prekonávame Salatín a čakajú nás Skriniarky, ktoré sú náročné a treba sem tam využiť z detských čias zabudnuté lezenie po skalách. Postupne všetci zvládame reťazmi fixovaný Baníkov a cez Príslop postupne schádzame na Žiarsku chatu okolo ktorej túto zimu prehučala storočná lavína. Jej pozostatky sú viditeľné doteraz a miestami možno pozorovať ešte trojmetrové nánosy snehu a ľadu. Pomerne veľká časť stromov v doline je zrovnaná zo zemou a vyzerá to tam ako po bombardovaní. Rýchlo opúšťame tento nevľúdny priestor a ponáhľame sa na posledný autobusový spoj zo Žiaru. Niektorí šli po svojich, iný na zapožičaných kolobežkách a tí ktorí toho mali už dosť, odviezol ochotný vodič. Všetko nakoniec dobre dopadlo a my sme postíhali všetky spoje a ešte v ten deň sme už spali vo svojich domovoch, kde sme spomínali na vydarený výlet v našich slovenských veľhorách, ktoré v nás zanechajú len a len príjemné spomienky Ján Chromík 1.

skryť podrobnosti

Fotografie z akcie

 Nástup v Liptovskom Mikuláši 
 výstup Jaloveckou dolinou 
  
 Chata pod Náružím 
 panoráma Západných Tatier 
 Brestová, Salatín 
 Sivý vrch 
 Hostina pod Babkami 
 Tak to je výška 
 Na vrchole Babiek 
 Neskorá večera 
 Pondelková rozlúčka s chatou 
 Pohľad na Sivý vrch zo sedla Pálenica 
 Roháče v plnej kráse 
 Na Brestovej 
 Skriniarky- pohoda,klídek,tabáček 
 tzv. Zvon bol veľmi náročný 
 Na vrchole Spálená 
 Baníkov 
 Toto je pozostatok storočnej lavíny