27. september 2009
Prejdená vzdialenosť: 51km
Prekonané prevýšenie: 1900m

V sobotu 26. septembra sa konal 8. ročník zaujímavého turistického pochodu Jánošíkovým chodníkom. Z celkového počtu trinástich účastníkov celú trasu prešlo až jedenásť diaľkových turistov, čo je potešujúce, lebo trasa viedla veľmi náročným členitým terénom. 

                                                 Jánošíkovým chodníkom

Za skorého hmlistého rána sa z Čierneho pomaly posúvala skupina ranostajov hore dolinou, a začala ukrajovať prvé kilometre náročného pochodu Jánošíkovým chodníkom. Bol to už v poradí 8. ročník, ktorý sa vo svojich začiatkoch uskutočňoval v noci, ale postupom času v snahe osloviť čo najviac záujemcov sa idú aj denné pochody. Hlavnou myšlienkou je pripomenutie si nášho slávneho zbojníka Juraja Jánošíka, ktorý sa narodil v Terchovej, kde tento pochod má svoj cieľ a jeho nemenej známeho spoločníka kysučana Tomáša Uhorčíka. Podľa legendy niektorí členovia Jánošíkovej družiny využívali služby známej bylinkárky Margety, žijúcej v horách na Čiernom. Tak aj čierňanský turisti podrobne preskúmali možnosti prechodu z Kysúc na Oravu po krivolakých horských chodníčkoch, kde sa cítili bezpečne aj naši predkovia. Najskôr to bola len skúška odolnosti, kto zvládne túto vyčerpávajúcu trasu, ale postupom času začala rásť jeho obľuba a v sobotu 26. septembra sa uskutočnil už jeho ôsmy ročník. Prvou zastávku na trase bola 849 m vysoká Liesková, kde boli ešte všetci účastníci pochodu pohromade. Tu na horách bol už pekný slnečný deň, oproti zachmúreným dolinám a dedinám, ktoré boli ešte ponorené do hustého ťažkého oparu. Trasa pokračovala klesaním do sedla u Švancari a cez Moravské na prvú tisícovku Kykuľu, ktorú pretína slovensko – poľská hranica. Keďže všetkých čakala na zdolanie najvyššia hora Kysúc Veľká Rača, tak si radšej každý doplnil kalórie a tekutiny. Pripojila sa k nám aj skupina poľských turistov, ktorí mali s nami spoločnú cestu. Okolo obeda už boli prví na vrchole a z malej rozhľadne mohli obdivovať širokosiahle výhľady. Najlepšie sa ukazovala Malá Fatra a vzdialené Západné Tatry. Na trávnatých lúkach sa vyhrievali na slniečku desiatky turistov, ktorý si plnými dúškami vychutnávali slnkom rozžiarený deň. Na unavených turistov čakala zostupová trasa lesnými neznačenými cestami do Novej Bystrice. Počas klesania môžeme smutne pozerať na holé vŕšky, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi pokryté zdravým zeleným smrekovým lesom. Čo najrýchlejšie opúšťame tento nevľúdny priestor a po prechode cez rieku Bystrica mierne stúpame Skaličnou dolinou. Zastavujeme až nad osadou Koštúrovci, odkiaľ máme jedinečné výhľady na hlavný hrebeň Malej Fatry a taká panoráma dokáže zastaviť kroky každého milovníka hôr. Tu nás dobehli dvaja dolnokysučania, ktorí štartovali z Oščadnice. Začína sa pomaly schyľovať k večeru a my máme pred sebou ozaj nepríjemný strmý Mravečník, ktorý z nás vysal posledné zvyšky síl. Ale vidieť z 994 m vysokého Mravečníka zapadať slniečko nad Ľadonhorou patrí medzi neopakovateľné zážitky, ktoré treba dopriať každému. Odteraz nás čaká len klesanie a čoskoro vidíme pod sebou rozžiarené svetlá rodnej dediny Juraja Jánošíka. Či už z eufórie, či z nepozornosti, zabúdame sledovať modrú turistickú značku a tak sa spúšťame trochu vyššie ako sme mali v pláne. To však nikomu neubralo na slastnom pocite šťastia, že po vlastných zdolal túto 51 km dlhú trasu s takmer 1900m prevýšením vo vynikajúcom čase 13 hodín. V sedle Lutiška srdečne všetkým gratuluje Vladko Fonš a odovzdáva veľmi cenné pamätné listy, ktoré sú vzácnou korisťou pre zberateľov. V priebehu ďalších hodín dorazila na Oravu aj druhá skupina, ktorej sa podarilo taktiež odbočiť z trasy. Celkovo celú členitú trasu absolvovalo jedenásť turistov a dvaja predčasne skončili v Novej Bystrici. Veľké poďakovanie patrí nám dobre známym obetavom, ktorí v neskorých večerných hodinách zabezpečili odvoz zmorených turistov do svojich domovov. Účastník turista Ján Chromík

skryť podrobnosti

Fotografie z akcie

 Na štarte 
 Osada Košice 
 Stankovo 
 Chvost pelotonu na Lieskovej 
 Prvá a posledná spoločná fotka na Lieskovej 
 Prestávka na V. Rači 
 Dve parádnice, škoda že nejedlé 
 Nad zaniknutou osadu Koštúrovci sme mali M. Fatru ako na dlani 
 Pod Vojenným 
 Zabiják Mravečník 
 Na vrchole Mravečníka 
 Ľadonhora sa ukladá spať 
 Veru, postivo zaslúžené pamätné listy. Škoda že bez bonusu. 
 Okolo našeho Janka je vždy veselo 
 Na vrchole Kykuly 
 Ešte jedna vrcholová z Mravečníka, 993m 
 Terchovú sme mali už na dohľad 
 Príprava na skaličnú dolinu