Šíp
22. máj 2016
Prejdená vzdialenosť: 11km
Prekonané prevýšenie: 775m
Nedeľa 22. mája 2016 lákala podľa predpovedí meteorológov na pekné slnečné počasie. To by bola chyba nevyužiť to a tak slovo, dalo slovo a inšpirovaní plánovanou akciou turistov z Lokomotívy Čadca mierime do Stankovian
Po zaparkovaní auta na druhej strane Váhu, prekračujeme lávku a zabočujeme vľavo po cykloznačke asi 1 km popri železničnej trati. Asi 100 m za železničným podjazdom vpravo vedie do lesa nenápadný lesný chodník. Miestni tento chodník nazývajú Rybka a poznajú ho už aj viacerí skalní turisti. Škoda, že táto trasa nie je oficiálne značená turistickou značkou. Určite by sa tým zlepšila orientáciu mnohokrát tápajúcich turistov. Výstupová trasa z Kráľovian do osady Podšíp nie je až taká atraktívna, ako týmto chodníkom. Výstup hore je riadne strmý a máme šťastie, že je sucho, pretože v prípade dažďa by stúpanie po mokrom napadanom lístí bolo veľmi náročné. Po vyše hodine sme v malebnej podhorskej osade Podšíp, kde sa chúli k sebe niekoľko malých dreveničiek, ktoré boli ešte do polovice 50 - tich rokov trvalo obývané. Chvíľu si tu oddýchneme a kocháme sa peknými výhľadmi na Krivánsku Malú Fatru, ktorú máme akoby na dosah ruky. Strmým chodníkom, ale už po žltej turistickej značke, ktorá vedie z Kráľovian pokračujeme pomaly hore. Stúpanie je stále náročnejšie, ale za hodinu dosahujeme vrchol 1143 m vysokého Západného Šípu a stretávame tu odpočívajúcich turistov z Lokomotívy Čadca, skupinu turistov zo Svrčinovca a klub neregistrovaných turistov Kysúc. Na vrchole je umiestnený vysoký drevený kríž a výhľady zo skalného brala na údolie Váhu je čarokrásne. Po krátkom oddychu sa poberáme ďalej pomedzi skalné steny. Na skalných vápencových stenách vidíme kde tu modré kvety prísne chráneného Horca Clusiovho a tak bez fotoúlovku by to nešlo. Za 30 minút sme na druhom, vyššom vrchole Šípu s nadmorskou výškou 1170 m. Sadáme si na lavičku a pozeráme do diaľav. Človek by tu vydržal večnosť, ale máme pred sebou ešte kus cesty. Pokračujeme ďalej po žltej značke a po ceste si nezabudneme odskočiť pozrieť skalný previs, ktorá je aj takou malou skalnou jaskyňou. Zostup lesnou cestou nás zavedie až do Zaškovského sedla, kde sa rozprestierajú široké lúčne porasty, vhodné na pasenie oviec. Na druhej strane lúky je v tieni pod horou dobre ukrytý salaš a tak neváhame a na cestu do zásoby berieme ovčie syry, aj osviežujúcu žinčicu. Zo sedla nás čakal už len mierny 40 minútový zostup lesným terénom do obce Stankovany. Ja som išiel pozrieť miestny kostolík a chlapi išli uhasiť smäd do miestneho pohostinstva, ale po vstupe dnu si to rýchle rozmysleli. Podľa ich vyjadrenia interiér nevyhovoval ani VI. cenovej skupine. Preto sme radšej preglgli sliny, sadli do auta a občerstvili sa o pár kilometrov ďalej. Môžem skonštatovať, že táto cca 11,5 km dlhá túra so 775 m prevýšením je stredne náročná, s peknými výhľadmi a na jar stojí za to ju navštíviť, pretože moje dve jesenné návštevy Šípov neboli ani zďaleka také atraktívne, ako teraz v máji. Mgr. Ján Chromík