Jeseníky
19. február 2010
Prejdená vzdialenosť: 79km
Prekonané prevýšenie: 1700m
Skupina deviatich Ahákov strávila predĺžený víkend v Jeseníkoch a plným priehrštím si vychutnávala pobyt v lone prírody.
Novými nápadmi sršiaci turistický klub AHA Čierne v dňoch 19. – 21. februára opäť zorganizoval jednu z veľmi vydarených akcií v Jeseníkoch.
V piatok v skorých ranných hodinách vyrážali z Čadce dve autá s deviatimi turistami, odhodlanými navštíviť túto turisticky veľmi zaujímavú a atraktívnu oblasť.
Predpovede počasia z rôznych zdrojov neveštili nič dobrého, ale na to nikto nemyslel, veď na nich čakalo veľa nepoznaných a nenavštívených miest. Tak, hor sa za dobrodružstvom. Po príchode v doobedňajších hodinách sa ubytovali v horskej chalupe U Haničky v Bělej pod Pradědem a rýchlo sa presunuli do Červenohorského sedla, odkiaľ vedú mnohé bežkárske trasy. Po príchode do sedla sa začalo rapídne meniť počasie a celé okolie sa zatiahlo do hustej hmly. Počas trasy začalo hotová veterná smršť, pri ktorej mali všetci bežkári problémy s udržaním rovnováhy. S vypätím všetkých síl dorazili na chatu Švýcarna, ktorá sa stala načas jejich útočiskom. Po teplom občerstvení začali pomaly povoľovať zamrznuté brady a s odchodom naspäť sa nikto neponáhľal. Ostrý nárazový vietor nepovoľoval na intenzite, ale neostávalo nič iné, len sa vrátiť aj keď sa von nikomu nechcelo. Cestou späť stretávali desiatky bežkárov, ktorí sa aj v tomto nečase a ešte v piatok veselo preháňali po upravených bežeckých trasách. Ako sme mnohí poznamenali, to musí mať človek v krvi a musí ho tento šport baviť.
Po príchode do dočasného domova začala príprava spoločnej večere, do ktorej sa zapojili všetci a preto sa, „trojchlapová kapustnica“ vydarila na jednotku. Chutila všetkým, najmä mužskému osadenstvu, veď mäso s vývarom boli v pomere 1:1. Dievčatá sa postarali o sviatočné stolovanie a tak prvý deň všetci zakončili pri horúcom čaji a povzbudzovaním našich olympionikov pri televízore.
Na druhý deň si vybrali časovo aj kilometrovo náročnejšie trasy, keďže počasie sa umúdrilo a tak možnosti na bežkovanie boli neobmedzené. Hneď nad dedinou v ktorej boli ubytovaní tiahla bežecká trasa až na Ramzovú, kde bol aj plánovaný cieľ. Po tom čo sa im aj s pomocou domácich podarilo nájsť tú správnu trasu, ocitli sa v známych kúpeľoch Lipová, kde nabrali sily vo vychýrenej reštaurácií Na Rychtě a ochutnali domáce špeciality. Po prehliadke kúpeľného mestečka sa vrátili späť. Niektorí si ešte odbehli pozrieť známe turistické centrum Filipovice a tí ktorí toho mali málo si na dôvažok pridali večerné lyžovanie pri čelových svietidlách. Na počudovanie bežky večer v stope držali omnoho lepšie , ako cez deň, kedy sa mnohí vytrápili s mazaním lyží. Večer pri vykúrenom kozube a horúcom „zahustenom čaji“ plánovali záverečné nedeľné trasy.
Nedeľa bola ako vystrihnutá z pohľadnice a slniečko sa na všetkých usmievalo s hrejivými lúčmi. Skoro ráno vyštartovala najzdatnejšia skupina do sedla Ramzová, odkiaľ ich čakala náročná trasa až na Červenohorské sedlo, kde naopak štartovala druhá početnejšia skupina, ktorá chcela pokoriť 1492m vysokú, najvyššiu horu Moravy. Cesta na Praděd bola pomalšia, lebo bežky všetkých neposlúchali a pre množstvo pekných výhľadov sa robili časté prestávky a veľa fotozáberov. Praděd všetkých návštevníkov privítal slnečným, ale zato poriadne mrazivým počasím. Stretlo sa tu veľké množstvo turistov, ktorým sa naskytli ďalekosiahle kruhové výhľady. Kruhová reštaurácia praskala vo švíkoch a miesto na sedenie bolo hádam len za odmenu. Aj keď sa tam sedelo príjemne, čas tlačil na návrat do Červenohorského sedla, kde bol cieľ všetkých účastníkov. Napokon sa všetci, aj tí zabudnutí našli a mohlo sa pomýšľať na návrat domov. V tento deň si úctu a poklonu zaslúžil Mirko Mazúr z dolných Kysúc, ktorý šiel peši celú trasu a vládal aj za bežkármi.
Pri návrate späť sa už len spomínalo na tie príjemné chvíle prežité v Jesenických horách a plánoval sa návrat do týchto končín navštíviť ešte miesta, ktoré pre nedostatok času ostali nepoznané.
Ján Chromík Senior Super