Okolo Čierneho - III. ročník
30. október 2011
Prejdená vzdialenosť: 30km
Prekonané prevýšenie: 900m
V obci Čierne na Horných Kysuciach sa začína rozvíjať pekná turistická akcia s názvom Okolo Čierneho. Hlavným cieľom organizátorov pochodu z turistického klubu Aha Čierne bolo a je, čo najlepšie spoznať okolie svojej obce a navštíviť rôzne zaujímavé zákutia, ktoré sú pre mnohých častokrát neznáme. Aj tohtoročný tretí ročník sa tešil záujmu turistov z domácej obce, ale na návštevu prišli turisti z KNM, Čadce, Turzovky, Skalitého, ale aj náš priateľ Danko Kroczek z Vendryně.
Pochod sa začal v skorých ranných hodinách, keď ešte mnohí sedmospáči využívali zmenu letného času na zimný. Vyšný koniec obce bol ešte ponorený do hmly, keď sa skupina turistov cez osadu Slivkovci vyštverali na Grúň. Po krátkom oddychu pokračovali popod Tri kopce na výhľadový kopec Liesková, ktorý bol so svojimi 829 metrami najvyšším bodom dnešnej trasy. Keďže vychádzajúce bojazlivé slnko ešte nestačilo poraziť hustú hmlu, výhľady neboli nijak očarujúce, čo bolo na škodu veci, pretože tento magický vrch známy výkonným šírením rádiových vĺn je u turistov obľúbený aj svojimi ďalekosiahlymi výhľadmi. Toto miesto by si v budúcnosti určite zaslúžilo vybudovanie rozhľadne, čo by isto prispelo k ešte väčšej návštevnosti. Cesta pokračovala späť cez Stankovo až na Zagrúnie, familiárne nazývané tiež Košice do centra obce, kde si u Beňa spravili všetci malé občerstvenie. V polovici trasy sa pridali ďalší turisti, aby spolu s ostatnými pokračovali cez Markov potok k naším moravským susedom na chatu Studeničný. Tu sa konečne sa na všetkých usmialo šťastie v podobe zverinových hodov, ktoré ponúkala vychýrená domáca kuchyňa. Výber jedál bol bohatý a v bodovaní jasne viedol jelení guláš. Kto ochutnal, ten neoľutoval. Po takom výdatnom obede sa veru ťažko postupovalo ďalej. Ešte šťastie, že to najväčšie prevýšenie mali všetci za sebou a čakala ich len Gírová a prechod Komorovským Grúňom. Odtiaľ cesta pozvoľna klesala na Hrčavu, odkiaľ je len na skok k významnému miestu troch susediacich štátov, tzv. Trojmedzie, ktoré po vybudovaní drevenej lávky a krytých objektov je obľúbeným miestom na spoločné stretnutia rodín susediacich štátov. Pravé jesenné slnečné počasie vyšlo na jednotku a prechádzku po lese vystlanom hrubou vrstvou čerstvo napadaného šušťavého lístia si všetci pochvaľovali. O liečebných a relaxačných účinkoch takejto chôdze niet žiadnych pochýb, lebo chôdza v prírode je to najlepšie čo môže človek pre svoje zdravie urobiť. Ako hovorí náš priateľ a turista Jožko Marec „ chôdza je dar“, len ho treba v čo najväčšej miere používať a mnohé choroby by sa nám určite vyhýbali.
Kde ráno všetci začali, tam aj skončili, aby ešte poobdivovali novú sochu sv. otca Jána Pavla II. pred kostolom na vyšnom konci. Na pamiatku dostal v cieli každý účastník unikátny pamätný list, ktorý im bude pripomínať niektoré miesta, ktoré behom pochodu navštívili.
Bc. Ján Chromík, účastník pochodu