20. november 2011
Prejdená vzdialenosť: 13km
Prekonané prevýšenie: 550m

Ľadonhora s magickou výškou 999m je vari najnavštevovanejšia počas jarných mesiacov, keď sú jej južné stráne pokryté rozkvitnutou kvetenou. Pomerne dlhé vyrovnané tohtoročné jesenné počasie priam núkalo možnosť zdolať jej strmý neprístupný vrchol aj v tomto čase
Keď som sa podľa plánu na autobusovej stanici v KNM obzeral po nejakom Ahákovi, nebolo po ňom ani chýru. Bolo tam však sedem turistov z KNM, ktorý prišli podporiť „ Ahácku“ akciu, tentoraz im musela stačiť len moja spoločnosť.
Ako sa nakoniec dozvedám, dlho avízovaná plánovaná akcia sa zrazu zmenila na poslednú chvíľu. Škoda.

Na stanici spoločne prehodnocujeme výstupové trasy a rozhodujeme sa pre zelenú značku z Dolného Vadičova a pokračovať neznačeným hrebeňovým chodníkom na vrchol. Plány nám však tesne nad nefunkčnou opustenou turistickou chatou pod Ľadonhorou prekazili poľovníci, ktorí si pod úpätím hory usporiadali spoločnú poľovačku a ďalej nás nepustili. Nepomohli naše argumenty, že sa pohybujeme po turistickom značenom chodníku a veľké spoločné poľovačky by mali byť vopred oznámené. Na Slovensku je to tak, neplatia tu žiadne pravidlá. Trasu meníme a lovcom divej zveri sa vyhýbame radšej veľkým oblúkom, aby sme sa náhodou nestali nechcenou trofejou. Prudké stúpanie nás trošku rozohrieva a tak pomaly zhadzujeme niektoré zvršky odevov, aby mohlo telo lepšie dýchať. Dole v doline je na 20 – ty november vcelku príjemné počasie, ale vyššie možno pozorovať už jemne zaprášené vrcholky okolitých kopcov. Keď sa úzkym traverzovým chodníkom, hrubo vystlaným napadaným lístím dostávame bližšie k hrebeňu Ľadonhory, okolitá krajina sa výrazne mení. Bukové lesy sú už dokonale obalené v jemnej snehovej pavučine a chlad sa tlači pod kožu prepotených tiel. Nikto z nás si však nesťažuje, pretože dobre oblečeného turistu nemôže nič prekvapiť. Po vystúpení na hrebeň už len pozvoľne vystupujeme bližšie a bližšie k vrcholu. V tesnej blízkosti počujeme ojedinelé výstrely z poľovných zbraní a z úľavou zisťujeme, že v našom kolektíve nemáme žiadne straty. Na vrchole sa zapisujeme do vrcholovej knihy, doplníme tekutiny a poberáme sa nadol, pretože hmlisté počasie pretrváva a o nejakých ďalekosiahlych výhľadoch nemôže byť ani reči. Časť sa vyberá naspäť cez Skriželné a Obelec a my ostatní skúšame prejsť okolo skalného brala do Horného Vadičova. Cestou späť stretávame ešte niekoľkých turistov, ktorí mali podobné plány ako my a tak sa tešíme, že nie sme sami, ktorí sa rozhodli využiť priaznivé novembrové počasie. Na záver v Radoli spoločne doznávame, že návšteva Ľadonhory má v každom ročnom období svoje osobité čaro a určite stojí za to ju zdolať. Účastník akcie Bc. Ján Chromík

skryť podrobnosti

Fotografie z akcie

 Výstraha pre vodičov v Dolnom Vadičove. 
 Vyrážame po zelenej značke k opustenej chate pod Ľadonhorou 
 Nové informačná tabuľa popisuje výstupové trasy na Ľadonhoru 
 Zaprášené vrcholky hôr 
 V nišších partiách bolo príjemne teplo a bez snehu 
 Asi od nadm. výšky cca 700m sa krajina začínala rapídne meniť a teplota výrazne klesla 
 Moji súputnici na vrchole ľadonhory z ŠTK KNM 
 Vrcholka