17. november 2014
Prejdená vzdialenosť: 20km
Prekonané prevýšenie: 880m

Cestou cez Ostravicu som často pohľadom zablúdil na rozložitý kopec Smrk, ktorý ma svojou mohutnosťou oslovil a stále som mal na mysli niekedy ho zdolať. Tá chvíľa prišla a po naplánovaní trasy sme sa viacerí rozhodli ho zdolať práve na Deň študentstva, teda 17. novembra. Neviem, či sa moji starí ostrieľaní kolegovia zľakli veľkého prevýšenia, alebo nepriaznivej predpovede počasia, ale na vrchol som putoval nakoniec sám.

Smrk je druhou nejvyššou horou Moravskosliezskych Beskýd s nadmorskou výškou 1276m a jeho zdolanie patrí k najnáročnejším výstupom v Beskydách. Počas výstupu na vrchol nenájdete na trase jedinú turistickú chatu a tak si treba poživeň a vodu vyniesť hore v batohu. Výstupovú trasu som zvolil z Ostravice, železničnej stanice a po červenej značke ma čakalo 880 m prevýšenie na 8 km výstupovej trasy. Po príchode do Ostravice práve pochodovali davy ľudí z vlaku od Frýdku, ale všetci smerovali na opačnú stranu, navštíviť Lysú horu. Cesta hore viedla najprv po asfaltovej ceste, až keď som sa priblížil pod prírodnú rezerváciu Bučací potok, na ktorom sú kaskádovité vodopády o celkovej výške 40 m, čo sú jedny z najväčších vodopádov v Karpatoch, prešiel som na kamenistú cestu. Po celkom plynulom stúpaní prichádzam až do sedla Nad Holubčankou, odkiaľ vedie poľná cesta k vodopádom. Ja sa však radšej poberám ďalej hore cez prírodnú rezerváciu Smrk, kde je už len úzky chodník posiaty veľkými šmykľavými balvanmi a preto idem radšej opatrnejšie. Tesne pod sedlom Smrk je upravená studnička, ktorá je veľmi osviežujúca a určite voda padne každému vhod. Od sedla sa už značne mení ráz krajiny a vidieť tu viacej kosodrevinu, ale aj množstvo vyhasnutých stromov, čo má určite na svedomí blízky ťažký priemysel. Tesne pod vrcholom disidenti vystavali dve kamenné mohyly venované pamiatke J. Lenonna a Jána Palacha a aj dnes tam horeli sviečky. Na chodníku pribúda blata a taktiež turistov a čo ma prekvapilo, aj množstvo pšičkárov, ktorí si nerobia ťažkú hlavu, že voľný pohyb psov v rezervácii je zakázaný. Takže, kto má strach zo psov, tak na Smrku ich stretne strašne veľa, ale so mnou mali pokoj a tiež mali rovnako radosť z toho, že sú už na vrchole. Ako ma po celý čas hore sprevádzalo slniečku, tu na vrchole ostalo však zahalené do hmly a tak výhľady do okolia boli len minimálne. To že som nakoniec z 1276m vrcholu takmer nič nevidel, mi dáva dôvod Smrk znova navštíviť. Na vrcholu sa dlho nezdržiavam, požiadam kolegu turistu o vrcholové foto, mením prepotené oblečenie a dopĺňam tekutiny a vitamíny. Naspäť ma čaká dosť monotónny zostup cez Poľanu do Horní Čeladné a ďalej už po ceste naspäť k autu do Ostravice. Keďže som sa pohyboval celkom svižne a sám, tak mi 20 km trasa s 880 m prevýšením trvala niečo cez päť hodín aj s prestávkami. Túto trasu vrelo odporúčam všetkým, ktorí túžia po pokoji na horách a samozrejme musia mať niečo nachodené, aby to bez následkov zvládli.

skryť podrobnosti

Fotografie z akcie

 Smrk z Ostravice 
 Lístie už opadlo a stromy čakajú na sneh 
 Krajina tesne pod vrcholom Smrku 
 To je on Smrk 1276m 
 Tak som ťa pokoril 
 Smrk, obľúbené miesto pre psíčkarov 
 Stihol som nafotiť z vrcholu ešte Lysáka