Po výdatných raňajkách vyrážame smer Zemplínske Hámre vystúpiť na Sninský kameň. Parkujeme na konečnej a púšťame sa zase do bukových lesov. Na túto krátku túričku s nami ide aj šofér autobusu aj decká. Už vidieť, že nejde o prales ako v Poloninách - zásah človeka je citeľný. A aj keď sme si prečítali, že na 3 km nastúpame skoro 700 výškových metrov, realita nás na modrej značke neprekvapí… ona nás rovno prefacká. Stúpame z kopca do kopca, aby sme za zákrutou mohli ísť ešte do väčšieho kopca. Zájazd sa delí na: rýchlych šialencov poklusom dohora a tých, ktorí bojujú o život, vlastný dych a idú radšej tempom detí. Pred samotným Sninským kameňom (miestami ho už nazývaš Svinským) nás čaká posledný výživný stupák, kde si už pomáhame aj rukami. Pred výstupom nás miestny turista ubezpečuje, že „tam nie sú žiadne reťaze a k schodom vedie príjemný chodník“. A potom prídu záverečné kovové schody a po ich výstupe si len kúsok od neba. Výhľady? Nádhera, šíre diaľavy, neďaleké Morské oko a sváča v oblakoch — joooj, niet nad to. A skaly sú vlastne dve. Kúsok vedľa je druhá a schody k nej vedú rovno troje. Tie posledné preveria odvahu bojazlivejších, ale dáme to. A cesta nazad? Čistá nádhera. Tí odvážnejší strihnú aj Morské oko trailovým behom. Ostatní schádzame po červenej cez sedlo Tri tably. Postupne ideme pomalšie a pomalšie, vychutnávajúc si štebot vtákov, sviežu zeleň a ten neuveriteľný pokoj lesa. Prechádzame okolo majestátnej Janíčkovej skaly a pomaly prichádzame do cieľa. Vychutnávaš. Dýchaš. A ďakuješ, že môžeš. Aj zabudneš na ten brutálny výstup hore. V cieli zaslúžené pivko a presun na obed do reštaurácie u Zubra. K dobrému jedlu bonus v podobe MiniZoo Juško – majestátne zubry aj nádherné pávy boli krásnou bodkou za dňom. A potom už cesta späť na Kysuce. Doma je doma… aj keď tie bukové lesy ostanú ešte dlho v hlave.